Zpravodajství z Prahy, pozvánky na kulturní a sportovní akce
Politika Volby

Prezidentské volby 2022 ve Francii

Voľbu prezidenta vo Francúzsku môžeme kľudne porovnať s mocenskými bojmi o trón v minulých storočiach. Napriek tomu, že v krajine galského kohúta zrušili monarchiu už v roku 1792, ich V. republika má poloprezidentský režim s monarchickými akcentmi.

Prezidentské voľby 2022 alebo  « Games of Thrones, Made in France »

Jej zakladateľ generál de Gaulle síce rešpektoval demokratické, republikánske princípy, ale pochádzajúc z hlboko monarchistickej rodiny a poznajúc slabé stránky parlamentného režimu IV. republiky, bol presvedčený, že jeho búrliví a odbojní krajania potrebujú silné a stabilné vedenie.

Nepáčila sa mu slabá pozícia hlavy štátu, a tak vytvoril úplne nový ústavný režim známy ako „Ústava piatej republiky“,  kde sa prvýkrát objavilo silné postavenie prezidenta. Tento úrad nemal pre de Gaulla len ceremoniálnu povahu, ale sústreďoval širokú politickú moc. Je garantom konštitúcie, predsedá rade ministrov, disponuje právom menovať a odvolávať členov vlády, menuje prvého ministra a okrem iného je vrchným veliteľom francúzskych ozbrojených síl. Nezastupuje len jednu z politických strán, ale prevláda tu osobnostný rozmer. Republika je stelesnená v jeho osobe. Takto si prezidentský kostým ušil  kedysi generál de Gaulle a odvtedy sa doňho snažia vsúkať, s väčšími či menšími úspechmi, jeho nasledovatelia – Pompidou, Mitterand, Chirac, Sarkozy, Holland a teraz Macron. A keďže „boj o trón“ je vždy veľmi dôležité a zaujímavé predstavenie, niet divu, že voľba hlavy štátu je vo Francúzsku epicentrom politického diania a to každých 5 rokov. Voľby 2022 nám svojou dramatickou skladbou umožnili byť svedkom špeciálneho momentu – tretíkrát sa člen rodiny Le Pen dostal do druhého kola!

Neonacisti pred dverami Elyzejského paláca

Politické zemetrasenie spôsobil v roku 2002 antigaullista a reprezentant ultranacionalistov Jean-Marie Le Pen keď sa, zmetúc zo scény reprezentanta socialistov Lionela Jospina,  ocitol v druhom kole s úradujúcim prezidentom Chiracom. Tento, považujúc svojho protivníka za nepriateľa demokracie, odmieta tradičnú televíznu debatu. Rituál, ktorý sa dodržiava od volieb v roku 1974 a je očakávaný voličmi a žiadaný televíznymi divákmi. Zrazu si aj Francúzi, ktorým sa v prvom kole k urnám nechcelo, uvedomili silu Le Penových voličov a z volieb sa stalo referendum proti extrémistovi. Aby zablokovali nebezpečenstvo ultranacionalistov, ľavica hlasovala vpravo a skoro všetci francúzski politici vyjadrili nenávidenému Chiracovi úprimnú podporu.

Ľavicoví voliči  sa pred druhým kolom mobilizovali heslom „radšej zlodej ako fašista“, narážka na finančné škandály počas Chiracovho starostovania v Paríži, a škrípajúc zubami dali Chiracovi hlas.  Mobilizácia zafungovala a Chirac vyhral s 82 percentami hlasov, najväčším rozdielom v histórii priamych francúzskych prezidentských volieb.

V roku 2011, Marine Le Pen vystriedala svojho otca na čele Národného Frontu, z ktorého sa neskôr stalo Národné združenie. Odovzdávanie moci bolo búrlivé a odohrávalo sa v niekoľkých etapách. Komplikovaný súkromý vzťah sa premietol aj do toho politického.  Jean-Marie Le Pen sa nedokázal zmieriť s odchodom do politického dôchodku, dcéru nazval zradkyňou a ona ho vyškrtla z kandidátky. Marine je však rozhodnutá vzdať sa svojho extrémistického dedičstva a dať strane s novým názvom slušný imidž. Taktika zafunguje a dovedie ju až do druhého kola prezidentských volieb, kde je jej protikandidátom politický nováčik, centralista Emmanuel Macron.

Je pravda, že voľby 2017 boli demonštráciou úplného zvrhnutia tradičných politických strán vo Francúzsku, kde sa od konca vojny striedali dominantné  strany ľavice a pravice.

Macron ako mladý Bonaparte?

Donald Trump, v jednom so svojich tweetov, prirovnal Emmanuela Macrona k Napoleonovi Bonapartemu. Keďže vieme, že pán Trump nie je žiaden  historik, berme toto porovnanie s rezervou hodnou dvestoročného časového rozdielu dúfajúc, že súčasný francúzsky prezident nemá ani vojenské ani územné ambície. Pravdou však zostáva, že sa Macron dnes ako kedysi Bonaparte, pustil budovať svoju kariéru v mladom veku s obrovským zápalom a odvahou, pre niektorých až drzosťou. Využil oslabenie tradičných politických strán, vytvoril nové politické hnutie postavené na jeho osobnosti s názvom En Marche, v preklade „Vpred“. Pár novinárov upozornilo na podobnosť iniciálií mena politika s názvom jeho hnutia a nechýbali hlasy považujúce to za trúfalosť. Arogancia je napokon vlastnosť, ktorú Macronovi jeho spoluobčania často vyčítajú. Monarchistické sklony mu pripisuje bývalý prezident Francois Hollande, ktorý ho ako 37-ročného menoval za ministra hospodárstva, napriek veľkým protestom vtedajšieho premiéra Manuela Vallsa. Nepopulárny prezident držal nad populárnym ministrom ochrannú ruku, kým si tento potichu pripravoval prezidentskú kampaň. Keď sa ho Hollande spýtal na zákulisné reči, ktoré sa šírili o jeho plánoch, tento ich s úsmevom označil za „groteskné“. O pár mesiacov podal demisiu a vyhlásil svoju budúcu kandidatúru. Možno preto je prirovnávaný nielen k Bonapartovi, ale aj k Brutovi…

Dedička a sólista alebo tradičné strany v prepadlisku dejín

Marine-Le-PenFakt, že sa do súboja o Elyzejský palác dostali práve Le Pen/Macron potvrdil istým spôsobom hlbokú premenu politického prostredia a hlavne permanentnú prítomnosť protestného hlasovania, často kvalifikovaného ako populistické. Tradičná televízna debata oboch kandidátov pripomínala skôr zápas v boxerskom ringu.

Pokiaľ by ste snáď túžili stať sa moderátorom televíznych politických debát, myslím, že tento sen by vás opustil po zhliadnutí  diskusie, ktorú si 3.5. 2017 pozrelo na šiestich francúzskych televíznych kanáloch 16,78 miliónov divákov.

Jedna z moderátorskej dvojice Nathalie Saint Cricq sa neskôr vyjadrila: “Už pár dní pred tým som mala väčšiu trému ako pred maturitou, v noci som sa budila spotená, schudla som tri kilá a snívala o tom, že štúdio vyhorí a debata sa neuskutoční. Vedeli sme, že to bude neľútostný súboj, nevedeli sme ale že strely začnú lietať už v prvej minúte, pokúšali sme sa ich prerušiť, priviesť spať k 15-tim témam, ktoré boli pripravené volebnými tímami oboch kandidátov. Nevideli nás, nepočuli nás. Bolo to drsné, ale odráža to určitú realitu, táto diskusia bola obrazom kampane a finalistov, ktorých si vybral národ.“

Ešte pred začatím živého vysielania jeden z Macronových kolegov upozornil moderátorov: „Budú to jatky“! Napriek tomu neočakávali až takú agresivitu. V istých momentoch to vyzeralo, že ich cieľom nie je predstaviť svoj program, ale trafiť súpera. Le Pen nazvala Macrona maznáčikom elitárskych skupín, on ju parazitkou systému či dedičkou, ona jeho malým Hollandom…..

Macron akoby si viac uvedomoval, že jeho reakcie vidia milióny divákov, preto sa nechával uniesť menej ako ona a na jej výpady reagoval s úsmevom a pozeral sa jej priamo do očí. Navyše, bolo evidentné, že je lepšie pripravený. Ona sa strácala vo vlastných poznámkach a bola na nej vidieť neistota. On hovoril spamäti a reagoval s nadhľadom. Posledný úder jej zasadil otázkou: “Povedzte mi, prosím, niečo o vašom projekte.“ Podoprel si dlaňami bradu, zdvihol obočie a uprel na oponentku prenikavý pohľad. Jej zaskočené ticho ešte podtrhlo jej nepripravenosť. A tak namiesto predstavenia vízie si mohli diváci vypočuť asi najosobnejší útok toho večera: „ Nepoučujte ma, hra na profesora a žiaka nie je môj štýl, môj nie!“. Narážka na Macronovu manželku, ktorá bola kedysi jeho profesorkou a je od neho staršia o 24 rokov. 

Neľútostný súboj, veľmi vzdialený od vzletných, vysoko ušľachtilých slovných hrátok predchádzajúcich ročníkov, bol samozrejme adekvátne okomentovaný tlačou, ktorá označila debatu za totálne KO Le Penovej. Ako to dopadlo všetci vieme. V máji 2017 sa stal Emmanuel Macron najmladším prezidentom Francúzska od čias Louis-Napoleona Bonaparta v roku 1848.

2022 remake alebo deja vu?

Nestáva sa často, aby sa v druhom kole prezidentských volieb stretli tí istí kandidáti viackrát. Aspoň vo Francúzsku sa to stalo len raz, a to keď Valéry Giscard d´Éstaing a Francois Mitterand bojovali o úrad hlavy štátu v rokoch 1974 a 1981. 

Voľby 2022 sme prežívali s pocitom  „déžavu“  –  už videného. Akoby rozdelenie úloh vo francúzskom politickom fejtóne mal na starosti ten istý dramaturg bez fantázie, čo dokazuje aj 28-percentná absencia registrovaných voličov. Najvyššia absencia v druhom kole od roku 1969. Na tradičný druhokolový televízny duel sa znova chystala dvojica Le Pen/Macron a obom išlo hlavne o to, získať na svoju stranu voličov krajnej ľavice, voliacich v prvom kole Jean-Luca Mélanchona, ktorý skončil tretí.

Napriek tomu, že obaja o tom druhom vyhlasujú, že predstavuje pre krajinu pohromu, tohtoročná diskusia prebiehala v oveľa civilizovanejšom duchu ako tá minulá.

Úradujúci prezident si uvedomil, že stratil nemalú časť stredo-ľavicových voličov, ktorí ho v roku 2017 podporili a musí presvedčiť tých, ktorí mu hlas v prvom kole nedali, že si zaslúži ich dôveru. Už prieskumy však ukazovali, že väčšina voličov vníma súčasného prezidenta ako najvhodnejšieho lídra v čase krízy. Napriek tomu zvolil útočný tón a podľa denníka Le Monde sa choval ako „agresívny boxer“.

Líderka Národného združenia, pre ktorú je Macron ničiteľom národných záujmov a hlavne prezident bohatých, zvolila podstatne miernejší tón ako v minulosti. Jej cieľom bolo pôsobiť kľudným a kompetentným dojmom. Keď ju však súper pri téme o ekológii obvinil, že je klimatoseptička neváhala mu odseknúť, že on je klimatopokrytec.

Ďalší z bodov, v ktorom sa rozchádzajú je dôchodková reforma. Kým on podmieňuje udržateľnosť penzijného systému zvýšením vekovej hranice aspoň na 64 rokov, ona by ju naopak posunula nižšie.

Obaja odsúdili vojnu na Ukrajine, podporujú tam humanitárnu či finančnú pomoc, Le Pen však dodala, že je proti ukončeniu dovozu ruského plynu a ropy, lebo by to poškodilo francúzsky ľud. Od šéfa Elyzejského paláca sa viac-menej očakávalo, že bude obhajovať, čo dokázal či nedokázal počas päťročného mandátu, ale nakoniec to bol on, kto útočil. Obvinil  svoju protikandidátku, že jej záujmy sú späté s Kremľom, pre úver, ktorý si v roku 2014 vzala od ruskej banky. Marine Le Pen sa ohradila, že nie je závislá od ničoho iného ako od splácania úveru a že nemala na výber, keďže francúzske banky jej pôžičku poskytnúť odmietli.  Podľa francúzskej tlače bolo jedným zo zámerov prezidenta dokázať, že nie je arogantný. Ten mu ale zrejme nevyšiel.

V nedeľu 24.4.2022 bol Emmanuel Macron zvolený druhýkrát prezidentom piatej republiky s 58% hlasov oproti svojej rivalke s historickým skóre 42%, ktoré kedy extrémna pravica v krajine galského kohúta dosiahla. Výsledok podstatne tesnejší ako 66,1 % z roku 2017.

Keď chce, tesne pred oficiálnym vyhlásením výsledkov, Marine Le Pen zablahoželať svojmu súperovi a uznať svoju porážku, tak ako to dobré mravy a republikánska tradícia káže, zistí, že nikto z jej tábora nemá jeho telefónne číslo… Po krátkom pátraní sa cez prezidentových spolupracovníkov ku kontaktu dostanú a krátka zdvorilostná komunikácia ukončí ich druhé a posledné volebné dobrodružstvo. 

Beata Greneche

Podobné příspěvky

Evropa míří k nezávislosti na ruském plynu

Afri

Česká republika je zadlužená tolik jako nikdy ve své historii

Afri

Starostka Mnichovic Petra Pecková vede středočeskou kandidátku STAN

Afri